hvizdik

Môže svet prežiť Washingtonsku namyslenosť a aroganciu?

Keď ma prezident Reagan  nominoval ako námestníka ministra
financií pre ekonomickú politiku povedal mi, že musíme vyliečiť US ekonomiku,
aby sme ju zachránili od stagfácie / stagnácie spojenej s vysokou
infláciou/ ,  do stavu výkonnej ekonomiky pripravenej  na “medveďa” v Sovietskom
vedení,  v úlohe  presvedčiť ich k rokovaniu o konci studenej vojny. Reagan povedal,

že nebol žiadny dôvod žiť dlhšie pod hrozbou studenej vojny.

Reaganová administratíva dosiahla obidva ciele, lenže ako vidíme tieto úspechy boli zlikvidované
nasledujúcimi administráciami v Bielom dome. Bol to Reaganov viceprezident
a nástupca , George Herbert Walker Bush, ktorý prvý porušil
Reagan-Gorbačovové dojednania tým, že prijal bývalé základné časti Sovietského
impéria do NATO a vytvoril Západné vojenské základne pri Ruskej hranici.

Proces obkľučovania Ruska vojenskými základňami pokračoval  v nezmenšenej miere prostredníctvom jeho
nasledujúcich US administrácii s pestrými „ farebnými revolúciami“
financovanými “ Americkou  národnou nadáciou pre demokraciu“,  považovanú
mnohými ako predný voj CIA. Washington sa dokonca pokúsil nastoliť Washingtonom
kontrolovanú vládu na Ukrajine a boli úspešní v ich úsilí
v bývalej Sovietskej republike Gruzínsko,  ktoré bolo rodiskom Jozefa Stalina.

Prezident Gruzínska, republiky, ktorá sa nachádza medzi Čiernym morom a Kaspickým morom je
Washingtonská bábka.  Nedávno,  oznámil, že bývala Sovietska republika
Gruzínsko má naplánované sa stať členom NATO a to v roku 2014. Tamtí
sú dosť starí na to aby si pamätali,  že NATO,  Severo- atlantická aliancia,

bola alianciou medzi Západnou Európou
a USA proti hrozbe Červenej armády pre Západnú Európu.  Aliancia je veľmi, veľmi ďaleko od

Čierneho i Kaspického mora. Čo je dôvodom aby sa Gruzínsko stalo členom NATO
neberúc do úvahy dať Washingtonu vojenskú základňu v Ruskom „podbrušku“?

Evidentne je jednoducho ohromujúce, že Washington ma zamerané na obidve strany – Rusko
a Čínu. Či je dôvodom zničiť obidve krajiny alebo len spôsobiť im byť
neschopnými odporovať Washingtonskej celosvetovej hegemónii nie je jasné
v tomto čase. Bez ohľadu na účel , nukleárna vojna bude pravdepodobne
výsledkom.

Prostitútna Americká tlač predstiera ako zlo Sýrsku vládu, ktorá vraždí nevinných
obyvateľov, ktorí chcú len demokraciu a tak ak OSN nechce intervenovať
vojensky, USA musia zariadiť aby boli zachránené ľudské práva. Rusko
a Čína sú hanobení US  úradníkmi za nesúhlas voči nejakej zámienke na inváziu NATO do Sýrie.

Fakty, pravdaže, sú odlišné od tých prezentovaných „prostituovanými“ Americkými
médiami a členmi Americkej vlády.  Sýrski „rebelovia“ sú veľmi dobre vyzbrojení.
„Rebelovia bojujú proti Sýrskej armáde. Rebelovia masakrujú civilistov
a reportujú do ich prostitučných médií na Západe, že skutky urobila Sýrska
armáda, a Západné prostitučné média roznášajú túto propagandu.

Niekto vyzbrojuje „rebelov“ očividne zbraňami, ktoré nemôžu byť kúpené na miestnom
Sýrskom trhu. Viac inteligentných ľudí verí, že zbrane prichádzajú zo Spojených
Štátov a Spojených Štátov spojencov. Tak Washington začal občiansku vojnu
v Sýrii, tak ako to urobil v Lýbii, ale tentoraz naivní Rusi
a Číňania sa nechytili a odmietli povoliť rezolúciu OSN podobne  ako to Západ využil proti Kadáfimu.

Obísť túto zátarasu, hodili starý Phantom, stíhačku vyrobenú v rokoch 60 tych
v ére Vietnamskej vojny a nechali Turecko letieť do Sýrie. Sýrčania
ju zostrelia a Turecko môže vyzvať jeho NATO spojencov aby mu prišli na
pomoc proti Sýrii. Odmietnutou OSN možnosťou, Washington môže sa dovolávať jeho
záväzkov , ktoré sú obsiahnuté v dohodách o NATO a ísť do vojny
pri obrane člena NATO proti démonizovanej Sýrii.

Neokonzervatívne  klamstvo spoza Washingtonskej vojenskej
hegemónii je to, že USA prinášajú demokraciu do napadnutých
a zbombardovaných  krajín. Parafrázujúc  Maa: „demokracia prichádza z hlavne
zbrane.“

Jednako Arabská jar nepriniesla demokraciu, tak ako pre Iran aj pre Afganistan, dve krajiny
„ oslobodené“ USA demokratickou inváziou.

Čo USA prinášajú sú občianske vojny a rozdelenie krajín ako prezident Bill
Clinton dosiahol v bývalej Juhoslávii. Čím viac krajín môže byť
roztrhaných na kúsky a rozpustených medzi bojujúce frakcie, tým mocnejší
je Washington.

Putinové  Rusko rozumie, že Rusko samostatne je
ohrozované nielen Washingtonom založenou „ Ruskou opozíciou“ ale tiež spormi medzi
moslimami , ktoré rozpútala Washingtonské  vojny proti sekulárnym moslimským štátom ako
sú Irak a Sýria. Táto nezhoda, spor sa rozšírila do Ruska a prezentuje
Rusko problémami ako je Čečenský terorizmus.

Keď je sekulárny štát rozložený, islamistické frakcie si navzájom pôjdu po krku.
Vnútorné spory činia krajinu impotentnou.

Ako som už písal skôr, Západ zvíťazí na Blízkom východe vždy, pretože islamské frakcie sa
navzájom nenávidia viac ako nenávidia svojho západného dobyvateľa. Tak keď
Washington zničí svetské, nie islamské vlády ako v Iraku a teraz v Sýrii,
islamisti spozornia a budú bojovať navzájom kvôli nadradenosti na danom
území. To vyhovuje Washingtonu a Izraelu, keď tieto štáty prestanú byť
nepriateľské. Rusko je zraniteľné, pretože Putin je Washingtonom a médiami démonizovaný
. Proti putinovská ruská opozícia je financovaná Washingtonom a slúži USA a nie Ruským
záujmom.  Zmätok, ktorý Washington rozpúta v moslimských štátoch prinúti návrat moslimskej populácie do Ruska.

Ukázalo sa obťažnejšie pre Washington vmiešavať sa do vnútorných záležitosti Číny ale svár
bol zasiaty v niektorých provinciách. O niekoľko rokov Čínska
ekonomika podľa odhadov prekoná čo do veľkosti ekonomiku USA. Ázijská veľmoc
premiestni doteraz najsilnejšiu západnú ekonomiku do Ázie .Washington je hlboko
znepokojený touto vyhliadkou. V područí a pod kontrolou Wall Street a ďalších
špeciálnych záujmových skupín Washington nie je schopný zachrániť americkú
ekonomiku z jej poklesu. Krátkodobé zisky z hazardných hier Wall
Street,  zisky z vojensko-bezpečnostného
komplexu a zisky z offshoring výroby tovaru a služieb na trhoch
USA majú ďaleko väčší význam  pre Washington ako pre blaho občanov USA.

Tak ako americká ekonomika klesá, ˇčínska ekonomika rastie. Reakciou Washingtonu je militarizovať
Pacifik. Americká ministerka zahraničných vecí vyhlásila, že Juhočínske more je
oblasťou amerického národného záujmu. USA sa usilujú hrať Čínskou kartou    aby Filipínska vláda sa cítila ohrozená Čínou a pracujú na získanie povolenia pre americké námorníctvo získať späť
do svojej výbavy bývalú základňu v Subic Bay. Nedávno tam boli spoločné
americko-filipínske  námorno – vojenské cvičenie
proti „hrozbe Číny“.  Americké námorníctvo prerozdeľuje flotilu k Tichému oceánu a buduje novú
námornú základňu na Juhokorejskom ostrove. Americkí námorníci sú teraz dislokovaní
v Austrálii  z Japonska  sú premiestňovaní  do ostatných ázijských
krajín.

Číňania nie sú hlúpi. Chápu, že Washington sa snaží obkolesiť Čínu . Pre krajinu, ktorá nie
je schopná obsadiť Irak počas 8 rokov a je neschopná  udržať Afganistan po 11 rokoch okupácie a

súčasne zadržiavať dve jadrové mocnosti je aktom šialenstva.

Arogancia vo Washingtone denne krmená
šialenými neo konzervatívcami, aj napriek mimoriadnemu zlyhaniu v Iraku a Afganistane
sa teraz zameriava na hrozivú silu – Rusko a Čínu. Svet sa nikdy v celej
svojej histórii nestal svedkom takejto blbosti.  Psychopati a sociopati , blbci, ktorí
zvíťazili vo Washingtone vedú svet do záhuby. Kriminálnici, duševne chorí
vládnu vo Washingtone, bez ohľadu na tom, či sú demokrati alebo republikáni,
bez ohľadu na výsledok ďalších volieb. Sú najväčšou hrozbou pre život na zemi,
ktorá kedy existovala. Navyše Washingtonskí zločinci majú  iba na financovanie médií. V nasledujúcom
budem skúmať, či americká ekonomika dokončí svoj pád pred tým, ako vojnoví
zločinci vo Washingtone zničia celý svet.

Paul Craig Roberts ,

narodený 3. apríľa 1939, je americkým ekonómom, národohospodárom a redaktorom rubrik, fejtonistom pre tvorivý syndikát, ktorý je nezávislým distribútorom komických článkov a sydikátových stĺpcov pre
denníky hlavne v USA. Slúžil ako námestník ministra financií v Reaganovej administrácii, pričom sa
stal slávnym ako spoluzakladateľ  Reagonomiky.
Bol tiež bývalým editorom a fejetonistom  pre noviny Wall Street Journal,  Business Week a Scripps Howard News Service, kde svedčil pred komisiou kongresu v 30 tich záležitostiach
ekonomickej politiky.

Včera vyšiel spod jeho pera zaujímavý článok, ktorý som si dovolil preložiť a podať
čitateľom aby si mohli urobiť obraz o tom, ako zmýšľa v súčasnosti
človek, ktorý bol niekedy v centre diania svetovej politiky.

Článok v pôvodnom znení si môžte prečítať tu: http://www.paulcraigroberts.org/